Hlasovanie akcionárov komerčnej spoločnosti je pre mňa synonymom rozhodovania s jediným cieľom – finančne profitovať. Podnik musí peniaze generovať a akcionárov často ani nezaujíma ako k tomu presne dochádza. Čo sa však stane, keď začnú držitelia akcií hlasovať o živote človeka?

Kenneth Michael Merrill (KmikeyM), v tej dobe 30 ročný, sa v roku 2008 rozhodol, že predá sám seba na voľnom trhu. Ohodnotil sa na 100 000 akcií a nastavil ich počiatočnú predajnú cenu na jeden dolár za kus. Hodnota akcií v budúcnosti by mala odrážať potenciálny výnos so zisku, ktorý Mike vytvorí mimo trvalého pracovného pomeru v softvérovej spoločnosti. Počas nasledujúcich 10 dní sa mu podarilo predať niekoľkým známym a rodinným príslušníkom 929 akcií, zvyšných viac ako 99 percent si nechal pre seba s prísľubom, že akcie v jeho držaní nebudú mať hlasovacie právo. Tým dal akcionárom moc rozhodovať, čo bude robiť ďalej so svojím životom.

Ako prvé potreboval spustiť trh, kde by sa jeho akcie obchodovali, keďže NASDAQ by pravdepodobne nebol obdobnému experimentu moc naklonený. Zaplatil preto vývojárovi 500 dolárov za naprogramovanie stránky KmikeyM a ďalších 500 mu poskytol vo forme vlastných akcií.

Od počiatočnej emisie uplynulo už 5 rokov a za ten čas sa množstvo obchodovateľných akcií výrazne zväčšilo. Po publikovaní príbehu na stránkach ako Wired, The Atlantic či Aol Jobs do hry vstúpilo mnoho neznámych ľudí, niektorí s rozhodujúcimi podielmi na trhu. Projekt začal bežnými rozhodnutiami investorov, ako hlasovanie o zmene farby vlasov, no postupom času sa akcionári rozhodli, že chcú viac a viac kontroly nad jeho životom. Veľkým krokom bol projekt KmikeyM Romance Advisory Board, v ktorom investori hlasovali za jeho budúcu priateľku. Jedna kandidátka sa pred záverečným rozhodnutím stala tiež investorom, zmanipulovala cenu akcií a tak si dopomohla k vlastníctvu väčšieho množstva. Následne s KmikeyM podpísali partnerskú zmluvu na dobu určitú, ktorá bola nedávno opäť predĺžená.

Najzaujímavejšie hlasovania sú pre mňa tie, ktoré z Merrilla spravili vegetariána, registrovaného Republikána, či odhlasovali jeho výpoveď v práci a následnú účasť na začínajúcom projekte súvisiacom s vývojom počítačových hier. Najkontroverznejšie bolo hlasovanie o tom, či podstúpi vazektómiu, pre ktorú sa rozhodol. Investori to tesne zamietli, no veľkú úlohu v ich rozhodovaní zohrala jeho vtedajšia priateľka.

Aj keď vzdávanie sa osobnej slobody a súkromia nevidím ako nasledovania hodný životný štýl, je to zaujímavý experiment a nepodceňoval by som jeho vplyv na ohodnotenie podnikateľských príležitostí, ktorých sa Mike účastní. Veď aj sám hovorí:

“Je to v istom zmysle crowdsourcing. Predložíte niečo davu ľudí a zrazu máte množstvo poradcov, ktorí to zvážia a pomôžu vám rozhodnúť sa správne.“ – KmikeyM